Zateplenie objektov
Zateplenie objektov
Zateplenie a izolácia budov sú kľúčovými opatreniami pre energetické úspory.
Teplo, ktoré dodávame objektu vo forme vykurovania, z neho uniká obvodovými konštrukciami (steny, stropy, podlahy, okná, dvere) do okolitého prostredia s nižšou teplotou. Aby teplota v objekte neklesala, je potrebné toto teplo neustále dopĺňať. Izoláciou obvodových konštrukcií dokážeme tepelné straty znížiť a ušetriť tak časť nákladov na vykurovanie. Úspory energií sa najvýraznejšie prejavia na budovách s horšími tepelno-technickými vlastnosťami. Platí to aj naopak – čím sú pôvodné tepelno-technické vlastnosti budovy lepšie, tým je účinnosť dodatočnej izolácie v rovnakej hrúbke nižšia.
Výhody zateplenia:
zníženie spotreby energie na vykurovanie (minimálne o 30 %),
vytvorenie tepelnej pohody zvýšením povrchovej teploty vnútorných stien,
eliminácia zatekania,
zníženie teplotného namáhania nosných konštrukcií,
predĺženie životnosti budovy,
zlepšenie architektonického vzhľadu budovy.
Koľko môžete ušetriť?
Až 50 % úspory energií môžete dosiahnuť zateplením budov, ktoré boli postavené podľa požiadaviek platných do roku 1983. U budov postavených neskôr je možné dosiahnuť úspory približne 30 %. Pri zatepľovaní je potrebné venovať pozornosť stavebným konštrukciám, pri ktorých vznikajú najväčšie tepelné straty. Ide najmä o zateplenie obvodového plášťa, výmenu okien či odizolovanie nevykurovaných miestností. Rovnako dôležité je stanovenie správnej regulácie vykurovacej sústavy.
Podiel úniku tepla cez stavebné prvky
Miesta úniku tepla Rodinné domy Bytové domy
Okná a vonkajšie dvere 30 – 40 % 40 – 50 %
Obvodové steny 20 – 30 % 30 – 40 %
Stropy a strechy 15 – 20 % 5 – 8 %
Podlahy 5 – 10 % 4 – 6 %
Z hľadiska výšky úspor sú najefektívnejšie opatrenia na stavebných prvkoch s najvyššími stratami.
Zatepľovať zvonku či zvnútra?
Podľa umiestnenia zatepľovacieho systému rozoznávame:
vonkajšie zateplenie – je optimálnym riešením, zvyšuje tepelný odpor stien a takisto môže vyriešiť tepelné nedostatky konštrukcie – tzv. tepelné mosty. Tepelný most predstavuje miesto, kde je tepelný odpor konštrukcie podstatne nižší ako v jeho okolí (rôzne výklenky a kúty miestností, okolie okien a pod.). Takéto miesta spôsobujú zníženie povrchovej teploty konštrukcie pod teplotu rosného bodu, čo má za následok kondenzáciu vodných pár a vznik plesní. Zateplená stena získava aj vyššie akumulačné schopnosti, čo sa prejaví väčšou teplotnou stabilitou budovy pri kolísaní vonkajších teplôt. V lete tak ostávajú miestnosti chladné a v zime zasa neskôr vychladnú;
vnútorné zateplenie – je výhodné hlavne pre historické, veľmi členité fasády. V prípade aplikácie takéhoto zateplenia sa môžu narušiť difúzne pomery vodných pár, čo spôsobuje vlhnutie stien a tvorbu plesní medzi izolačnou vrstvou a stenou. Tento spôsob zateplenia má mnoho nevýhod. Vonkajšie steny sú vystavované nepriaznivým klimatickým podmienkam, môže dochádzať k ich premŕzaniu a vzniku trhlín. Steny vplyvom vnútorného zateplenia strácajú svoje akumulačné schopnosti. V prípade, že sa na zatepľovaných stenách nachádzajú napríklad elektrické vypínače, je nutné ich vyviesť na nový povrch.
Výskyt plesní v budovách
Vznik plesní v budovách úzko súvisí s teplotou rosného bodu, pri ktorej v interiéri dochádza ku kondenzácii vodnej pary. Teplota rosného bodu závisí od teploty vzduchu a okolitých stavebných konštrukcií (stien, okien) a tiež od relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené teploty rosného bodu na povrchu stavebných konštrukcií pri teplote vzduchu v miestnosti 20 °C a rôznych relatívnych vlhkostiach vzduchu. Teplota rosného bodu sa so stúpajúcou vlhkosťou vzduchu zvyšuje, a tým rastie aj pravdepodobnosť kondenzácie vodných pár a vzniku plesní.
Teploty rosného bodu pri rôznej relatívnej vlhkosti vzduchu
Relatívna vlhkosť vzduchu
v miestnosti pri teplote 20 °C Teplota rosného
bodu
80 % 16,4 °C
70 % 14,4 °C
60 % 12,0 °C
50 % 9,3 °C
Opatrenia na zamedzenie vzniku plesní:
zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa v miestach tepelných mostov;
zvýšenie teploty vnútorného vzduchu v miestnosti;
zvýšenie prúdenia vzduchu v blízkosti povrchu stavebných konštrukcií;
zníženie vlhkosti vzduchu v miestnosti pravidelným vetraním, a to rýchlou výmenou teplého a vlhkého vzduchu za vonkajší vzduch s nižšou vlhkosťou. Vlhkosť vzduchu v miestnosti ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako sú pranie a sušenie bielizne, varenie, sprchovanie a pod. Pre obzvlášť problematické budovy sa odporúča sledovať vlhkosť vlhkomerom a prispôsobiť tomu režim vetrania.
Ako a čím zatepliť?
V súčasnosti sú najčastejšie používaným materiálom dosky z penového polystyrénu (vyššia pevnosť v ťahu, ľahká opracovateľnosť) a dosky z minerálnych vlákien (nižšia horľavosť, vyššia priepustnosť vodných pár). Používajú sa aj iné materiály ako extrudovaný polystyrén, korok, atď. Pre zatepľovanie striech sa okrem polystyrénových a minerálno-vláknitých materiálov používajú aj striekané polyuretánové izolácie.